Pri katechéze ohľadom sviatosti krstu je nám treba si najprv uvedomiť, že krst naznačuje očistenie človeka a patrí medzi tzv. sviatosti iniciácie – medzi sviatosti uvedenia
do kresťanského života. Bez krstu nemôže človek prijať žiadnu inú sviatosť.
Od samého začiatku tvoril krst obsah kresťanskej kerygmy – ohlasovania. Podľa Ježišovho výroku, o ktorom hovorí Matúš 28, 19n, ohlasovanie evanjelia predchádza krst, vysvetľuje, čo je krst, a poukazuje na jeho ustavičné uskutočňovanie. Krst teda treba chápať v súvislosti s celkovým poslaním Cirkvi. Súčasne mu však treba priznať vlastný význam a účinnosť jedinečnej povahy. Prijatie krstu je odpoveďou na ohlasovanie evanjelia a je aj základňou kresťanskej realizácie. Prijatím krstu uskutočňuje krstenec svoj úmysel dať sa prijať za člena Cirkvi. V krste Kristus uskutočňuje svoju spásonosnú činnosť a krstencovi otvára cestu do absolútnej budúcnosti.

Obrady sviatosti krstu

V latinskej cirkvi sa sviatosť krstu udeľuje spôsobom, že vysluhovateľ trojnásobne leje vodu na hlavu krstenca alebo trojnásobne ponorí krstenca do vody, pričom hovorí formulu:

M. (meno), ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.

Krstiť môže biskup, kňaz a v latinskej cirkvi aj diakon. V prípade nevyhnutnosti môže krstiť každý, aj nepokrstený človek, ak má potrebný úmysel a použije trojičnú krstnú formulu. Potrebný úmysel spočíva v tom, že chce robiť to, čo robí Cirkev, keď krstí. Cirkev vidí dôvod tejto možnosti v Božej vôli spasiť všetkých ľudí a v nevyhnutnej potrebe krstu na spásu.
Krst je najpotrebnejšia sviatosť na získanie spásy a svätosti. Včleňuje nás do Krista, keď v nás vytvára dvojaký aspekt smrti a života, ktorý charakterizuje existovanie vteleného Slova medzi nami a dosahuje svoju plnosť a dokonalosť v jeho utrpení a vzkriesení. Krst je začiatok cesty kresťanskej dokonalosti.
Krst vkladá do duše zárodky milosti, čností a darov, ktoré by mali z človeka urobiť dokonalého kresťana. Taktiež krst vkladá kresťanovi nezmazateľný duchovný znak,
ktorý znamená, že patrí Kristovi. Nijaký hriech nemôže tento znak zotrieť, hoci hriech zabraňuje krstu prinášať ovocie spásy. Krst, udelený raz navždy, nemožno opakovať.
„Prijať krst je schopný každý človek a jedine človek, ktorý ešte nie je pokrstený.“
Človek, ktorý práve prijal krst, ešte nie je hotovým kresťanom. Je „ako novonarodené dieťa,“ chýba mu vzrast podľa náplne Kristovej.
Viera a krst tvoria nedeliteľný celok. Nemožno deliť dôležitosť viery a krstu pre spásu v tom zmysle, akoby každý z týchto úkonov mal čiastkový účinok v spáse ako celku. Vierou prichádzame do styku s Kristom, ktorý v krste pôsobí a je v ňom spásonosne prítomný. A mohli by sme tiež povedať, že viera Cirkvi v Krista sa realizuje v krste, takže krst treba chápať
ako úkon viery.
Pokiaľ ide o deti, ktoré zomreli bez krstu, Cirkev ich môže iba zveriť Božiemu milosrdenstvu, ako to robí v pohrebnom obrade za ne. V tomto prípade nás liturgia Cirkvi povzbudzuje, aby sme dôverovali v Božie milosrdenstvo a modlili sa za ich spásu.
Rodičia v prvom rade musia byť dieťaťu svedkami viery, nádeje a lásky, ktorú sami
pred niekoľkými rokmi pri krste dostali a teraz svojmu vlastnému dieťaťu krstom vyprosujú.
Samotný obrad krstu je viditeľným znakom, hoci ukazuje neviditeľnú skutočnosť, v ktorú je potrebné uveriť
Cirkev po Druhom vatikánskom koncile nariadila zreformovať obrady krstu, aby väčšmi vynikla jeho dôležitosť a vyjadrili sa jeho účinky. Aj u nás sme svedkami udeľovania krstu novým spôsobom. V nových obradoch krstu sú zachovane niektoré prvky, ktoré obsahoval
aj starý obrad, nakoľko mali a majú aj v súčasnosti duchovný a symbolický význam.
Už veľavravnou je skutočnosť, že krst sa môže udeľovať cez svätú omšu po evanjeliu. Zdôrazňuje sa tým jeho vznešenosť a skutočnosť, že všetky milosti obsiahnuté v krste čerpáme z Kristovej obety na kríži, ktorá sa pri svätej omši sprítomňuje nekrvavým spôsobom. Okrem toho krst nieje len záležitosťou rodičov a krstných rodičov krstenca, ale celej farnosti, ktorá predstavuje všeobecnú Cirkev, do ktorej je krstenec prijatý krstom.
Voda sa stáva a je matériou sviatosti krstu. Vzývaním Ducha svätého sa posvätí krstná voda. Cirkev pritom prosí Boha, aby skrze jeho Syna zostúpila do tejto vody sila Ducha Svätého, aby sa tí, čo ňou budú pokrstení, narodili „z vody a z Ducha.“ Krstná voda má byť prirodzená a čistá, aby bola naozaj znakom toho, čo označuje, a zdravotne bezchybná. Krst sa robí rituálnym obmytím – to je ponorením alebo liatím vody, ktoré symbolicky naznačuje vnútornú duchovnú očistu. Krst sa udeľuje pri krstnom prameni – krstiteľnici. Krstí sa vodou posvätenou na Veľkonočnú vigíliu. Taktiež mimo veľkonočného času možno pri samom krstnom úkone posvätiť krstnú vodu schválenou kratšou formulou.
Pri krste sa dieťaťu dáva meno. I toto je určitým symbolom. Má predstavovať patróna (ochrancu) pre pokrsteného. „Rodičia, krstní rodičia a farár majú dbať o to, aby sa nedávalo meno cudzie kresťanskému zmýšľaniu.“ Napr. Sandokan, Lucifer...
„Rodičia sú povinní postarať sa, aby deti boli pokrstené v prvých týždňoch; čím skôr
po narodení, ba ešte predtým sa majú obrátiť na farára, aby požiadali o sviatosť pre dieťa a aby sa na ňu náležite pripravili.“
Pomazanie krizmou (voňavým olejom, ktorý posvätil biskup) pri krste znamená dar Ducha Svätého daný novopokrstenému. V rímskej liturgii je toto pomazanie predzvesťou druhého pomazania svätou krizmou, ktoré udelí biskup vo sviatosti birmovania, ktorá vlastne potvrdzuje a završuje krstné pomazanie. Krizma je symbolom Krista. Pomazanie krizmou je viditeľným znakom neviditeľnej účasti na Božstve Krista.
Novopokrstený dostane hneď po krste biele rúcho. Základnou symbolikou bielej farby je svetlo, čistota, dokonalosť, preto ju nachádzame ako symbol pri narodení i svadbách. V kresťanskej symbolike vyjadruje duchovnú hĺbku a nevinnosť. Taktiež kňaz sa oblieka
do bielej alby. Ako liturgická farba sa biela používa pri radostných slávnostiach Pána. Tí, ktorí sa znovuzrodili k novému životu a obliekli Krista, dostávajú novú dôstojnosť. Toto je neporušiteľné rúcho, ktoré je znamením znovunadobudnutej prvotnej dôstojnosti a taktiež znamením čistoty duše. Je to rúcho pre večnú liturgiu, ktoré si mučeníci vyprali v Baránkovej krvi (porov. Zjv 7, 14). Biele rúcho symbolicky vyjadruje, že pokrstený si obliekol Krista a vstal z mŕtvych s Kristom.
Novopokrstenému kňaz odovzdá sviecu, ktorú zapálil od paškála. V kresťanskej liturgii svieca predstavuje Ježiša Krista, ktorý je svetlom sveta. Človek posvätený krstom má pamätať počas celého svojho života, že je dieťaťom svetla, a tak má aj konať, aby si zaslúžil stretnutie s Kristom v nebi.
„Hoci sa krst môže udeliť v ktorýkoľvek deň, predsa sa odporúča, aby sa spravidla slávil v nedeľu alebo ak je to možné na Veľkonočnú vigíliu.“ „Krst sa má udeľovať v určitý deň spoločne všetkým, ktorí sa nedávno predtým narodili. Bez vážneho dôvodu sa v tom istom kostole v ten istý deň nemá udeľovať sviatosť krstu dva razy.“

Krstencovi sa podľa možnosti má dať krstný rodič. Ten by mal pomáhať krstencovi
pri uvedení do kresťanského života a vo vlastnom kresťanskom živote krstenca a on sám by mal byť príkladným kresťanom v plnení povinností, ktoré súvisia s krstom.
Krstní rodičia stoja pri nadprirodzenom zrodení krstenca a majú túto vážnu povinnosť pomáhať rozvíjať náboženský božský život v pokrstenom. Túto úlohu majú plniť nábožensky žijúci kresťania, patrične vzdelaní a poučení v náboženských veciach, ktorí svojím životom i slovom budú v pokrstenom vychovávať a formovať Krista. Je teda neprípustné, aby to boli ateisti či inoverci alebo len civilne zosobášení ľudia.
Je samozrejmosťou, že títo krstní rodičia majú aj sebe napomáhať zrodenie sa
pre nadprirodzený život v Kristovi. Ak pred krstom upadli do hriechu, mali by sa vyspovedať a v deň krstu ich krstenca pristúpiť k svätému prijímaniu.
Druhý vatikánsky koncil odporúča, aby sa sviatosti vysluhovali vo svätej omši, preto odporúča zaradiť do Rímskeho misála osobitnú omšu „Pri udeľovaní krstu.“
Pri krste je dôležitý aj spev. Ten mnoho prispieva k slávnostnému rázu udeľovania krstu. Podporuje vedomie jednoty prítomných, spoločenstvo modlitby a vyjadruje veľkonočnú radosť.
Aj v tejto katechéze sme mali možnosť spoznať aspoň teoreticky zrodenie nového človeka v krste; jeho teológiu i prax. Prežívajme úprimne svoj krst, lebo ďalší život kresťana je práve rozvíjaním tejto krstnej milosti. Toho vonkajším vyjadrením je aj obnovenie krstných sľubov.

POUŽITÁ LITERATÚRA

DUBINA, J., Sviatosť krstu, Badín 1999
FORGAN, V. I., Sviatosti, Trnava 1990
GAZZERA, A., LEONELLI, A., V jeho šľapajach, Rím 1982
GIGLIONI, P., Svátosti Krista a Církve, Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří 1996
Katechizmus Katolíckej cirkvi, SSV, Trnava 1998
Obrady krstu detí a sobášne obrady, SSV, Trnava 1976
Sacrosacntum concilium, konštitúcia o posvätnej liturgii,
v Dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu, SSV Trnava 1993
SCHMAUS, M., Sviatosti, RKCMBF UK, Bratislava 1992

Poznámka autora!
Túto prácu môžete ľubovoľne citovať vo svojej práci, prednáške, referáte, na hodine... Takisto ju môžete použiť písomne. Pri citácii uveďte, prosím, zdroj, t. j. CABAN P.: názov práce, Banská Bystrica 2000, strana... a pošlite mi o tom správu cez e-mail: peter.caban@centrum.sk
Vaše pripomienky, rady, návrhy očakávam na adrese:
Peter Caban, Tulská 41, 974 04 Banská Bystrica

Maturita.cz - referát (verze pro snadný tisk)
http://www.maturita.cz/referaty/referat.asp?id=1351