Keďže boj Slovákov o národnú svojbytnosť vrcholí v 19. Storočí, po niekoľkých neúspešných pokusoch zbaviť sa nadvlády maďarského národa a poroby v Uhorsku a rozvinúť vlastnú kultúrnu činnosť a národné práva, môžeme toto obdobie označiť za krízové. Krízové z hľadiska potreby mať zjednocujúci program v oblasti ako politickej, tak i kultúrnej, ale aj snahou spojiť sily pre dosiahnutie cieľa – kultúrneho a národného pokroku.
Jedným z mála nositeľov kultúry v tomto období národného obrodenia boli Slovenské národné noviny, ktoré boli najvýraznejší prejav utláčaného, no stále živého národného povedomia. Ale nemôžeme im odoprieť jedinečnú zásluhu na budení a oslovovaní národa v časoch jeho najťažšej poroby a obmedzovania národnostných práv. Bolo dôležité získať pre vec národnú čo najviac horlivých prívržencov, čo si vyžadovalo priviesť na svoju stranu nielen inteligenciu, ale aj široké masy ľudu. V období štyridsiatych rokov 19. storočia, kedy Štúrovci na čele s Ľudovítom Štúrom zápasili o vydobitie práva založiť a prevádzkovať noviny s politickým obsahom i významom, ktoré by sa stali dôležitým spájacím a stmeľovacím prostriedkom medzi inteligenciou a ľudom. Do násilného zavádzania maďarského jazyka do všetkých oblastí života a násilného pomaďarčovania spojeného s odnárodňovaním niektorých vrstiev slovenského národa nemohli štúrovci zasiahnuť, pretože im na to chýbali politické noviny, kde by mohli slobodne vyjadriť svoje názory, poskytovať domáce a čiastočne aj zahraničné spravodajstvo, ktoré by mohli posilňovať národné povedomie, vzdelanosť, informovanosť a rozhľadenosť obyvateľov Slovenska. Avšak jedným z problémov bola nielen negramotnosť ľudu, ale najmä kladenie prekážok do cesty maďarskými úradmi, neexistencia ich vlastnej politickej strany, zaostalosť Slovenska rovnako ako aj Uhorska, nedostatočné národné povedomie a roztrieštenosť vo viacerých smeroch. Dôležité bolo získať pre národné hnutie ľudové masy a tým by toto hnutie nabralo celonárodný charakter, k čomu by významnou mierou prispievalo spravodajstvo z domácej politickej scény a kultúry. Informovanosť ľudu bola nízka a vláda Uhorska nemala záujem o jej zvýšenie, pretože by to mohlo priaznivo ovplyvniť aktivizáciu národa, čo vláda nechcela.
Domáce spravodajstvo bolo v Slovenských národných novinách uverejňované v rubrike Denník domáci, ktorý obsahoval množstvo listov od predstaviteľov slovenskej inteligencie z rôznych oblastí ako geografických, tak i kultúrnych. Najzávažnejšie však boli polemiky o problémoch vtedajšieho národného hnutia, no tie boli spomenuté už v úvode. Nachádzali sa tu taktiež úradné spisy a zápisnice zo zasadaní zborov rôznych stolíc, výborov, spolkov. Informácie boli pestré najmä vďaka dobrým kontaktom s dopisovateľmi z takmer všetkých stolíc v spojení s vydávaním novín každé dva týždne (čo bolo v tom čase dosť často) to bola príčina ich flexibilného informovania čitateľa v oblasti vnútropolitickej. Avšak neplatilo to pre oblasť zahraničných správ, lebo tie boli preberané a prekladané zo zahraničnej tlače so značným oneskorením a tak už boli staré, neúčelové, pretože čitatelia ich už dávno prečítali v ich originálnych vydaniach.
Pri písaní informácií z domáceho prostredia sa musel redaktori zdržiavať kritiky na adresu maďarského útlaku a uhorskej vlády, pretože to bolo zakázané cenzúrou a mohlo by to ohroziť vydávanie novín v budúcnosti. Takúto kritiku, avšak umiernenú môžeme zaznamenať iba minimálne, no o to väčší je objem kritiky na adresu feudálneho spoločenského zriadenia a jeho prežitkov, ktorá bola spolu s bojom za národné práva vyvrcholením slovenského národného hnutia.
Spomenutí dopisovatelia do novín zo všetkých krajov a stolíc Slovenska, ale aj z územia chorvátskeho, srbského, z dolnej zeme a ostatných okolitých krajín, ktorí prispievali do rubriky Denník domáci prispievali k informačnej pestrosti a rozmanitosti správ, ktoré noviny získavali nielen z písomného kontaktu, ale aj z osobných stretnutí. Štýl článkov, ktoré vychádzali v Slovenských národných novinách bol prispôsobený cieľovej skupine čitateľov, ktorou boli ľudia a najmä inteligencia z dediny a malých miest, ktorých bolo na Slovensku neúrekom a tak musel byť jazyk článkov jednoduchý, ľahko pochopiteľný, blízky mysleniu jednoduchého človeka. Keďže čitatelia sa najviac zaujímali o správy z domova, preto sa prvý ročník týchto novín orientoval najmä na tento druh spravodajstva.
A okrem správ politických tu čitatelia mohli nájsť správy o úrode, počasí, o epidémiách a hladomoroch v krajoch slovenských i okolitých. Činnosť novín bola podkladom pre vznik mnoho spolkov a o ich práci a výsledkoch noviny pravidelne informovali. Niektoré správy z domova sa dokonca zaoberali ekonomickou situáciou slovenskej časti Uhorska i Uhorska celého, poukazovali na nutnosť rozvinutia priemyslu apod. Pôvodcovia týchto informácii boli obyvatelia Slovenska zamestnaní v štátnej správe a obsadení v štátnych funkciách, predstavitelia miestnej inteligencie ako učitelia, notári, richtári i predstavitelia duchovného stavu. Štúr dbal na zachovanie pôvodnosti príspevkov a tak sú tieto obohatené o špecifiká prostredia, z ktorého autor pochádzal. A keďže Slovensko bolo známe obľúbenosťou alkoholu u svojich obyvateľov, v Denníku domácom často vychádzali články bojujúce proti tomuto neduhu, poukazujúc na zhubný vplyv alkoholu na organizmus a organizujúc spolky miernosti podľa zahraničných vzorov, pričom pravidelne podávali informácie o ich činnosti.
Výhradné smerovanie Štúrových novín po politickej línii bolo terčom kritiky aj z vlastných radov, ale redaktori vedeli, že je politický obsah novín dôležitý kvôli posilneniu obrody slovenského národa a boja za naše národné ciele. Záujem slovenského národa bol vždy prvoradý a tak museli ustúpiť viaceré články tým bojujúcim za národ a národné povedomie.
Časom sa vynorila otázka uverejňovať články v Denníku domácom vo forme určenej vyššej vrstve vzdelancov, písané ťažšou formou no vedecky hodnotnejšie. Tento zámer sa už úplne nepodarilo zrealizovať, pretože vďaka novým zákonom a zatykačom na Štúra a ostatných národovcov noviny prakticky i právne prestali existovať.
Celkovo môžeme zhodnotiť domáce spravodajstvo Slovenských národných novín ako veľmi prínosné, obohacujúce národ slovenský, vzdelancov, ako i boj zaň. Ale keď sa Štúrovi nepriatelia začali obávať narastajúcej sily Slovenských národných novín, aj keď boli veľmi málo prijímané slovenským ľudom, vďaka obsahu, sebakritikou, skvelým redigovaním i väčšinovým zastúpením domácich správ si tieto noviny vyslúžili skvelú povesť, uznanie a chválu a stali sa dôstojným bojovníkom za národné záujmy vo viacerých rovinách. Ich zrušenie bolo pre slovenský národ veľkou ranou, najmä kvôli ich nenahraditeľnému charakteru, pretože funkciu politického spravodajcu už nemal kto zastúpiť. Zastávali vysoko hodnotenú a taktiež dosť nenávidenú úlohu v hnutí za práva Slovákov, jak jazykové, tak i územné a ich stratou Slovensko stratilo spoločenskú kroniku svojej doby.

Maturita.cz - referát (verze pro snadný tisk)
http://www.maturita.cz/referaty/referat.asp?id=4989